ღ One Direction ღ

 „Ahoj“ ozvalo sa mi za chrbtom. Jeho hlas mi šteklil na krku, tak bol blízko. Zježili sa mi chĺpky a jeho hlas sa mi stále ozýval v hlave. Bol to on. 

„Čau“ odpovedala som neprítomne, a zaviazovala som si šnúrky. 
„Ty ideš s nami naozaj trénovať?“ 
„A načo som potom tu?“ odpovedala som mu otázkou. Dozaviazovala som si ich, a postavila som sa.
„Ja, len že, nevyzeráš, ako milovkyňa futbalu“
„Ani ty“
„Ja viem, robím to len pre charitu
„No vidíš, a ja len pre radosť“ odvrkla som mu a pobrala som sa zo šatne von. Do ruky som si zobrala fľašu Isostar s energetickým nápojom a vybrala som sa na ihrisko. Tam už bolo pár chalanov, pripravený začať.

„Tak, chalani a dievča“ začal Aaron a pozrel na mňa „začíname!“ dopovedal. Dali sme sa do kruhu a každý si začal naťahovať ruky, nohy a proste celé telo. Keď všetci boli dostatočne rozcvičený, Aaron nám dal všelijaké prekážky. Tie sme prebehli každý 3 krát. Potom sme šli na tribúnu. Tam sme behali hore dole po schodoch, čo najrýchlejšie. Unavená som klesla na trávnik po hodine a pol. 
„No čo, nevládzeš?“ začal do mňa rýpať.
„Prečo by som nemala?“ odpovedala som a rýchlo som vstala.
„Ja sa len pýtam“ dal ruky do obranného gesta.
„A ja len odpovedám!“ odbila som ho nenávistným pohľadom a odkráčala som rýchlym krokom preč.
„Lucy?“ zakričal na mňa Aaron
„No?“
„V papieroch si neuviedla čo si robila v minulosti“
„Oh fakt ? Prepáč. Útok“ 
„Okej, tak, kondičku máš celkom dobrú, to sa po čase vyklepe, tak ešte príď na tréning, a pôjdeš na svoj prvý zápas. Súhlasíš?“
„Jasné!“ usmiala som sa.
„A keď sa prezlečieš, príď ku mne, vypíšeme potrebné tlačivá a oficiálne ťa zapíšem, že hráš“
„Okej“ zdvihla som ruku na pozdrav a vbehla som na chodbu. Zamierila som do šatne. Otvorila som dvere, kde to smrdelo, jak nikde. Predo mnou sa zjavil ten namyslený idiot, ktorého meno radšej nevyslovuje, pretože ani Voldemorda nikto nevyslovoval. Aj on je ako on. Podišla som ku svojím veciam, zobrala som si tričko a nohavice, v ktorých som prišla a bežala som späť na wécka. Tam som sa prezliekla a vrátila som sa naspäť do šatne. Nasprejovala som sa, aby som aspoň nesmrdela. No čo, ja medzi nich do spŕch nepôjdem! Ani cez moju mŕtvolu. Radšej sa sama doma, v pokoji. 
„Čau kočka!“ zvreskli na mňa chalani, keď som sa pobrala na odchod. V duchu som sa víťazoslávne usmiala a kýval som im. 
„Čaute“ zamrmlala som potichu. Išla som smerom ku Aaronovi.
Zaklopala som a hneď som vstúpila. 
„Tak, som tu“
„Okej, tak poď, sadni si“ Tak som si teda sadla
„Vypíš toto“ podal mi nejaké dva papiere. 

Od mena až po podpis som všetko vypísala a podala mu to. 
„Díky, a môžeš ísť“ usmial sa a kývol na pozdrav. Zdvihla som sa a išla von z budovy. Pri zelenej bráne som zbadala čierne auto. Značku malo Range Rover. Och bože. Len toto nie. Pomyslela som si, keď z auta vystúpili všetci štyria. Nestačí, že je jeden, musia byť štyria! Sklonila som hlavu, a tvárila sa nenápadne. Lenže tá moja nenápadnosť nevydržala moc dlho...
Odteraz pridávam každy deň ;) *Sue* Prosíím komentáááriky :)