7. časť
Vykonala som rannú hygienu a rozhodla som sa ísť do kuchyne niečo zjesť. Zbehla som teda dole, ale ako som sa dostala do kuchyne, ktorá je prepojená s obývačkou, som okamžite zastala. Okrem Thomasa tam bol aj Marcus.
„Oh, Ahoj Marcus“ pozdravila som sa. Ešte šťastie, že som zo seba ako tam urobila človeka. Však by zinfarktoval. Vlasy na každú stranu, ako po výbuchu atómovky, špirála rozmazaná po celom xichte. Nuž čo, tak to býva, keď si ju zabudnete večer dať dole.
„Hi“ odzdravil s plnými ústami.
„Čo je na raňajky?“
„Čo si urobíš“ prehodil medzi rečou Tom, ktorý sa donapchával vianočkou.
„Díky!“ pobrala som sa do kuchyne. Vybrala som svoj obľúbený hrnček so snehuliakom. Naliala som si doň mlieko, trochu granka a kakao bolo na svete. Dala som si ho mierne zohriať. Však čo som ja? Ľadový medveď aby som pila studené? Mikrovlnka ohlásila, že je to dostatočne zohriate. Stlačila som PUSH a ona sa otvorila! To je čo? :D Deň sa vliekol, rodičia prišli o piatej poobede. Popísala som si s kamošmi z Nemecka a uložila sa na nočný spánok :D
Nasledujúci deň som sa zobudila o 8:30 am, na vyzváňajúci mobil. Keď som si po chvíli uvedomila, že je to budík, vyskočila som z postele ako by tam boli špendlíky. Veď dnes mám tréning! Obliekla som si trojštvrťáky značky Adidas, modré tielko a obula svoje obľúbené červeno-čierne Nike botasky. Do športovej tašky Fila som si nahádzala všetko potrebné na tréning, zobrala som mobil, kľúče a peňaženku, a vybrala som sa hore po ulici, smerom na ihrisko.
„Ahojte“ povedala som nesmelo, keď som otvorila dvere od šatne. Fúú, to sa mám medzi nimi prezliekať? To snáď nie! Bože tie telá. Bolo ešte len 9:35, takže tu neboli všetci. Tréning nám začína o 10 am. Veci som si položila na lavičku, kde ešte nikto nebol. Vybehla som do kancelárie Aarona.
„Ahoj, počuj, čo s tím dresom?“
„Ahoj, počkaj, už by tu mal byť“ odbehol nachvíľku od skladu. O necelých pár minút sa vrátil s bielo-čiernym tričkom a kraťasami, a samozrejme podkolienkami, v ruke.
„Nech sa páči“
„Dík“ zberala som sa na odchod.
„Počkaj!“ zastavil a medzi dverami. „Dneska si ťa otestuje, a ak by si bola dostatočne dobrá, bude sa hrať charitatívny zápas, tak by si už hrala“ oznámil mi.
„Wow“ jediné čo zo mňa vyšlo „Tak ďakujem“ a zabuchla som dvere
Prišla som do šatne zobrala som si kopačky a vykročila ku wéckam. Tam som sa prezliekla, a naspäť som sa vrátila už oblečená ako mám byť.
„Ahoj“ ozvalo sa mi za chrbtom. Jeho hlas mi šteklil na krku, tak bol blízko. Zježili sa mi chĺpky a jeho hlas sa mi stále ozýval v hlave. Bol to.....
