3.časť
21. 11. 2012
„Idem, ahojté“ zakričala som do útrob domu...Vybehla som von. Išla som smerom ku ihrisku, ale ako som zahla za roh koho nevidím! Emily! Asi som Vám ju už spomínala, či? To je to dievča, čo nás prišlo privítať. Emily Kutcher je moja jediná kamarátka v tomto zapadákove.. Má 18 rokov a má staršiu sestru Lissu. To je o nej v skratke. Neskôr o nej poviem hádam viac ;)
„Lucy!“ zakričala
, keď som okolo nej prechádzala, a tvárila sa nenápadne.
„Ou, ahoj Emily, ani som si ťa nevšimla“ jasné, ďalší môj zlozvyk.. Často klamem. O chvíľu budem mať nos ako pinocchio. Ale tak, každý je nejaký.
„To som si všimla, že si si ma nevšimla“ zasmiala sa. Haha.. Mohla by vyhrať najtrápnejší vtip roka.
Normálne ma tá vtipnosť zabíja.
„No“ chcela som pokračovať v ceste, ale zase ma vyrušila
„A kde ideš?“
„Tu, na zápis“ nahodila som falošný úsmev.
„Na aký?“
„Futbal“
„Aha... tak, držím palce“ dopovedala a rýchlo som zdrhala, aby sa ma nestihla zase niečo opýtať. Prešla som mohutnou, na zeleno nafarbenou bránou. Rozhliadla som sa okolo. Tráva, búda, tráva, plot, tribúna.... všade to isté. Ako mi to všetko chýbalo! Pre informáciu, búda sa myslí ako nejaký sklad pre lopty, pre kompresory, proste pre všetko, čo je potrebné pre futbal. Zamierila som k trubúnam, kde bolo miesto, kade chodia hráči zo šatní. Prešla som tade. Pozrela som si plán a hľadala som, kde nájdem miestnosť/kanceláriu pána Greena. Mal to byť môj budúci tréner. Vyšla som hore po schodoch. Zrazu sa odniekiaľ vynorili nejaký chalani v dresoch. Predpokladám, že hráči, ktorý idú na zápas :D Prepchala som sa medzi nich a po chvíli blúdenia po chodbách som našla dvere, na ktorých bolo na zelenej tabuľke vygravírované Mr. Green. Zaklopala som...raz, dva, tri... nič... raz, dva, tri..
„Vstúpte“ ozvalo sa spoza dverí. Tak som teda vošla.
„Dobrí, ja som tu na zápis“
„Jáj, áno, vy ste slečna Fletcher mám pravdu?“ Privítal ma s úsmevom na perách. Bol to pomerne mladý tréner. Mohol mať okolo 28 rokov. Nagélované vlasy, športová súprava adidas.. mm.. Tu budem rada chodiť, zasmiala som sa v duchu.
„Áno, to som ja“
„Tak, priniesli ste papiere, ktoré som Vám kázal?“ Asi som Vám nespomenula, že mama s ním volala cez mobil :D
„Jasné, páči“ podala som mu môj rodný list, a tlačivá kde sú všetky moje osobné veci, a veci ohľadom futbalu.
„Okej a, akú máte veľkosť? Aby sme vedeli aký veľký dres“
„M-ko“
„Ok, budete v družstve so starším dorastom to je vek okolo 18-19“
„Fajn, všetko?“
„Áno, a keď už ste tu, nechcete sa pozrieť na zápas čo budú mať teraz?“
„Rada, a kto hrá?“
„Domáci proti Waltfordu“ dopovedal a vybral sa smerom, neviem kam :D Tak som ho nasledovala. Prišli sme k šatniam. Rozvalil dvere ako najvyšší boss a zakričal, aby ho aj chalani vzadu počuli.
„Chalani! Toto bude nová spoluhráčka! Lucy Flatcher! Privítajte ju!“
„Ahoj“
„Baba?“
„Nepomýlila si si dvere do kozmetiky?“ ozývalo sa z každej strany, ako som sa tak obzerala, väčšinou boli povyzliekaní do pol pása. Dobré tehličky :D
„Ahoj, ja som....“
Napíšte do komentu, kto si myslíte, že to bude ! :DDDDDD *Sue*
„Ou, ahoj Emily, ani som si ťa nevšimla“ jasné, ďalší môj zlozvyk.. Často klamem. O chvíľu budem mať nos ako pinocchio. Ale tak, každý je nejaký.
„To som si všimla, že si si ma nevšimla“ zasmiala sa. Haha.. Mohla by vyhrať najtrápnejší vtip roka.
Normálne ma tá vtipnosť zabíja.
„No“ chcela som pokračovať v ceste, ale zase ma vyrušila
„A kde ideš?“
„Tu, na zápis“ nahodila som falošný úsmev.
„Na aký?“
„Futbal“
„Aha... tak, držím palce“ dopovedala a rýchlo som zdrhala, aby sa ma nestihla zase niečo opýtať. Prešla som mohutnou, na zeleno nafarbenou bránou. Rozhliadla som sa okolo. Tráva, búda, tráva, plot, tribúna.... všade to isté. Ako mi to všetko chýbalo! Pre informáciu, búda sa myslí ako nejaký sklad pre lopty, pre kompresory, proste pre všetko, čo je potrebné pre futbal. Zamierila som k trubúnam, kde bolo miesto, kade chodia hráči zo šatní. Prešla som tade. Pozrela som si plán a hľadala som, kde nájdem miestnosť/kanceláriu pána Greena. Mal to byť môj budúci tréner. Vyšla som hore po schodoch. Zrazu sa odniekiaľ vynorili nejaký chalani v dresoch. Predpokladám, že hráči, ktorý idú na zápas :D Prepchala som sa medzi nich a po chvíli blúdenia po chodbách som našla dvere, na ktorých bolo na zelenej tabuľke vygravírované Mr. Green. Zaklopala som...raz, dva, tri... nič... raz, dva, tri..
„Vstúpte“ ozvalo sa spoza dverí. Tak som teda vošla.
„Dobrí, ja som tu na zápis“
„Jáj, áno, vy ste slečna Fletcher mám pravdu?“ Privítal ma s úsmevom na perách. Bol to pomerne mladý tréner. Mohol mať okolo 28 rokov. Nagélované vlasy, športová súprava adidas.. mm.. Tu budem rada chodiť, zasmiala som sa v duchu.
„Áno, to som ja“
„Tak, priniesli ste papiere, ktoré som Vám kázal?“ Asi som Vám nespomenula, že mama s ním volala cez mobil :D
„Jasné, páči“ podala som mu môj rodný list, a tlačivá kde sú všetky moje osobné veci, a veci ohľadom futbalu.
„Okej a, akú máte veľkosť? Aby sme vedeli aký veľký dres“
„M-ko“
„Ok, budete v družstve so starším dorastom to je vek okolo 18-19“
„Fajn, všetko?“
„Áno, a keď už ste tu, nechcete sa pozrieť na zápas čo budú mať teraz?“
„Rada, a kto hrá?“
„Domáci proti Waltfordu“ dopovedal a vybral sa smerom, neviem kam :D Tak som ho nasledovala. Prišli sme k šatniam. Rozvalil dvere ako najvyšší boss a zakričal, aby ho aj chalani vzadu počuli.
„Chalani! Toto bude nová spoluhráčka! Lucy Flatcher! Privítajte ju!“
„Ahoj“
„Baba?“
„Nepomýlila si si dvere do kozmetiky?“ ozývalo sa z každej strany, ako som sa tak obzerala, väčšinou boli povyzliekaní do pol pása. Dobré tehličky :D
„Ahoj, ja som....“
Napíšte do komentu, kto si myslíte, že to bude ! :DDDDDD *Sue*
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
