2.časť
20. 11. 2012
Tak... :D máte tu druhú časť nového príbehu :) Dúfam, že sa Vám bude páčiť :) Skritizujte ;D *Sue*
Môj najväčší problém, alebo skôr zlozvyk, je, že sa r........
„Lucy, srdiečko, poď na raňajky“ vyrušila ma mama z dola. Vstala sin teda z postele, zopla vlasy do konského chvosta a zbehla som dolu po schodoch za ostatnými.
„Že sa ti aj uráčilo odtiaľ aj vyjsť“
„No prepáč, ale sú prázdniny, ak si zabudla“ vystrúhala som čudnú grimasu.
„Dobré ránko“ usmial sa na mňa otec spoza novín.
„Dobré....a oci?“
„Áno?“
„Nemal si byť už v práci?“ spýtala som sa a pozrela som sa na hodiny, zavesené nad dverami, ktoré ukazovali 8:45. Otec väčšinou vstáva už o 7:00, aby si stihol prečítať bulvár, vypiť jeho anglický čaj a ísť do práce, ktorú má pol hodinky odtiaľto.
„Och bože“ vylial do seba čaj, ktorý si pomaličky pochlipkával, dal pusu mame a šiel na chodbu sa obuť.
„Ahojte, a pozdravujte Thomasa!“ zakričal a buchol dverami.
„Ahoj“ zamrmlala som si, skôr sama pre seba.
„Lucy? Čo si dáš na raňajky?“
„Ja neviem, čo máme?“
„Toasty, lievance a akurát dorábam palacinky“
„Tak si počkám na palacinky, budem v obývačke“ usmiala som sa a vybehla som z kuchyne. Sadla som si na gauč, zapla TV a čo nevidím! Na MTV dávali jeden z klipov tých buzíkov! ....Ach... Mám ja, ale šťastie. Keďže telka bola na dostatočnej hlasitosti, bolo to počuť až hore do izieb. Ako na zavolanie, po chvíli dorazil udychčaný Thomas, ktorý sa hodil na gauč vedľa mňa.
„Ahoj braček, čo ťa sem privádza?“ zaškerila som sa na neho a postrapatila mu vlasy.
„Počul som One Direction, daj to tam“
„Ale tu nikto nič nepúšťal, nikto ich nemá rád“
„Zázrak, že ja som ich počul... a veľa ľudí ich má rado“ rozhodil rukami
„Thomas, ty už máš z nich halucinácie“ rozosmiala som sa ako trafená. Ou, počkať. Nie AKO trafená. Ja SOM trafená :D No, máme to v rodine. Ďalší výbuch smiechu. Chudák Thomas, musí si myslieť, že jeho sestra patrí do cvok hausu. Síce, nejaká tá pravda by tam bola.. :D
„Luss, Tom, poďte jesť!“ zakričala mama asi po pätnástich minútach mama z kuchyne.
„Dobrú chuť“ zaželali sme si a začali sme jesť.
„Máte už nejaké plány na poobedie?“
„Ja sa pôjdem opýtať na tie tréningy“ vyhŕkla som pohotovo, aby nič nestihla naplánovať. Áno, tréningy. Idem chodiť na futbal! Verili by ste tomu? Po dlhom čase zase s loptou. Ale nemajú tu dievčenské družstvá, tak som medzi chalanmi. Pravdupovediac, aj sa teším. Vyrastala som totižto skôr medzi chalanmi ako medzi dievčatami. Ku ním som zapadala... Síce tu v Doncastri, som spoznala jedno dievča. Keď sme sa prisťahovali, prišla nás privítať s plechom koláču. Dala som sa s ňou do reči a akosi sme sa náhodou skamarátili. Je to moja asi šiesta DIEVČENSKA kamarátka za život, ako hovorím, väčšinu času som utrácala s chalanmi.
„Okej, a ty Tom?“
„Ja nemám nič“
„Tak pôjdeš so mnou do mesta hej?“
„No“ pomaly som dojedala a šla som hore urobiť zo seba ako-tak človeka. Dymové líčenie, špirála, oblečenie do fialovo čierna a mohla som ísť.
„Idem, ahojte!“ skríkla som do útrob domu...Vybehla som von. Išla som smerom ku ihrisku, ale ako som zahla za roh, koho nevidím!
Čo myslíte? Kto to bude ? ;D
P.S. na pravo je Thomas a na ľavo je jeho kamarát Marcus :)
„Že sa ti aj uráčilo odtiaľ aj vyjsť“
„No prepáč, ale sú prázdniny, ak si zabudla“ vystrúhala som čudnú grimasu.
„Dobré ránko“ usmial sa na mňa otec spoza novín.
„Dobré....a oci?“
„Áno?“
„Nemal si byť už v práci?“ spýtala som sa a pozrela som sa na hodiny, zavesené nad dverami, ktoré ukazovali 8:45. Otec väčšinou vstáva už o 7:00, aby si stihol prečítať bulvár, vypiť jeho anglický čaj a ísť do práce, ktorú má pol hodinky odtiaľto.
„Och bože“ vylial do seba čaj, ktorý si pomaličky pochlipkával, dal pusu mame a šiel na chodbu sa obuť.
„Ahojte, a pozdravujte Thomasa!“ zakričal a buchol dverami.
„Ahoj“ zamrmlala som si, skôr sama pre seba.
„Lucy? Čo si dáš na raňajky?“
„Ja neviem, čo máme?“
„Toasty, lievance a akurát dorábam palacinky“
„Tak si počkám na palacinky, budem v obývačke“ usmiala som sa a vybehla som z kuchyne. Sadla som si na gauč, zapla TV a čo nevidím! Na MTV dávali jeden z klipov tých buzíkov! ....Ach... Mám ja, ale šťastie. Keďže telka bola na dostatočnej hlasitosti, bolo to počuť až hore do izieb. Ako na zavolanie, po chvíli dorazil udychčaný Thomas, ktorý sa hodil na gauč vedľa mňa.
„Ahoj braček, čo ťa sem privádza?“ zaškerila som sa na neho a postrapatila mu vlasy.
„Počul som One Direction, daj to tam“
„Ale tu nikto nič nepúšťal, nikto ich nemá rád“
„Zázrak, že ja som ich počul... a veľa ľudí ich má rado“ rozhodil rukami
„Thomas, ty už máš z nich halucinácie“ rozosmiala som sa ako trafená. Ou, počkať. Nie AKO trafená. Ja SOM trafená :D No, máme to v rodine. Ďalší výbuch smiechu. Chudák Thomas, musí si myslieť, že jeho sestra patrí do cvok hausu. Síce, nejaká tá pravda by tam bola.. :D
„Luss, Tom, poďte jesť!“ zakričala mama asi po pätnástich minútach mama z kuchyne.
„Dobrú chuť“ zaželali sme si a začali sme jesť.
„Máte už nejaké plány na poobedie?“
„Ja sa pôjdem opýtať na tie tréningy“ vyhŕkla som pohotovo, aby nič nestihla naplánovať. Áno, tréningy. Idem chodiť na futbal! Verili by ste tomu? Po dlhom čase zase s loptou. Ale nemajú tu dievčenské družstvá, tak som medzi chalanmi. Pravdupovediac, aj sa teším. Vyrastala som totižto skôr medzi chalanmi ako medzi dievčatami. Ku ním som zapadala... Síce tu v Doncastri, som spoznala jedno dievča. Keď sme sa prisťahovali, prišla nás privítať s plechom koláču. Dala som sa s ňou do reči a akosi sme sa náhodou skamarátili. Je to moja asi šiesta DIEVČENSKA kamarátka za život, ako hovorím, väčšinu času som utrácala s chalanmi.
„Okej, a ty Tom?“
„Ja nemám nič“
„Tak pôjdeš so mnou do mesta hej?“
„No“ pomaly som dojedala a šla som hore urobiť zo seba ako-tak človeka. Dymové líčenie, špirála, oblečenie do fialovo čierna a mohla som ísť.
„Idem, ahojte!“ skríkla som do útrob domu...Vybehla som von. Išla som smerom ku ihrisku, ale ako som zahla za roh, koho nevidím!
Čo myslíte? Kto to bude ? ;D
P.S. na pravo je Thomas a na ľavo je jeho kamarát Marcus :)
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
