9.časť
Tak ešte jedna :) Za to, že som tu nič dlho nedávala ;) A Ďakujem za 655 návštev ;) *Sue*
„Ty zradkyňa, a ja som si myslel, že mi ideš dať pusu“ Zakričal na mňa, pozrela som sa na neho a bežala som ďalej. A zrazu BUM! Už som len zaregistrovala, ako som dopadla na podlahu.
Po piatich minútach..
Nejakým zázrakom som sa ocitla na niečom mäkkom. Keď som sa chcela otočiť do niečoho, alebo do niekoho som narazila.
„Ale, niekto je tu už hore“ usmieval sa od ucha k uchu Louis.
„No áno“ „To je tak keď si nedávaš pozor a chceš zaútočiť na stenu“ rozosmial sa a podal mi pohár vody.
„no... mala by som ísť už domov. Kde je Beth?“
„Tu sooom!“ od niekiaľ sa vynorila Beth a sadla si na gauč ku mne.
„Ideme už?“
„Okej poďme“ zobrala som si veci a otvorila som vchodové dvere. V momente, keď som ich otvorila, zistila som, že prší. V Londýne nič nezvyčajné. No keď som prišla na chodník, akurát šiel nejaký blázon na aute a celú ma ošpliechal.
„Shit!“ zanadávala som si a hodila som zabijácky pohľad na Beth. „Keby vedel pohľad zabíjať, si mŕtva“ a rozbehla som sa za ňou. To by som nebola ja, keby som ju neobjala a nebola by mokrá aj ona. Úsmev jej hneď zišiel z tváre.
„Mááárk!“ zakričala Beth do útrob domu až som skoro ohluchla. Mark bežal dole schodmi a keď bol na poslednom tak zaútočil na podlahu. Keď sa ako-tak pozbieral, otočil sa smerom k nám a vtedy vybuchol do smiechu. Otočila som sa na Beth a žmurkla som na ňu. Pochopila.
„3... 2... 1... teraz!“ zakričala som a vrhli sme sa na Marka. Ako inak, skončil mokrý.
„Vy ste blázni“ objavil sa za rokom Louis. „Loooouiiis, to hovorí ten pravý“ ozvala som sa a žmurkla som na neho.
„Okej, okej“ dal ruky do obranného gesta.
„Mark? Požičiaš mi nejakú čistú mikinu? Prosííím“ nahodila som psie oči.
„Za toto? Istotne nie“ a uškrnul sa. „Poď so mnou ja ti ním svoju“ zapojil sa do debaty Louis a potiahol ma za ruku do obývačky kde mal mikinu. Šla som si ešte pre pohár vody, lebo som bola smädná, lebo Louis ešte niečo hľadal. Po chvíľke som prišla za ním a už čakal s mikinou v ruke.
„Vďaka“ usmiala som sa na neho a zobrala som si podávanú mikinu.
„Tak mi už ideme naozaj. Ahojte“ rozlúčili sme sa s chalanmi a šli sme po ceste domov. Po piatich minútach sme uvideli taxík, a tak sme sa zviezli. Bola mi zima na ruky a tak som si dala do Louisovej mikiny ruky. Keď som však strčila ruku do pravého vrecka, niečo tam bolo.
„A toto čo je?“ pozrela som sa na......
