ღ One Direction ღ

„No konečne“ pomyslela som si, keď sa už asi 3 minúty nevracal, ale zrazu som ho uvidela aj s nejakou ženou ako sa ku mne blížia. No zbohom. Keď som naňho zazrela vražedným pohľadom, tak pochopil čo mu naznačujem, otočil sa a pokračoval. Ale ta striga pokračovala smerom ku mne.

„Slečna, povedzte mi, cítite sa dobre ?“ spýtala sa s úsmevom a prisadla si ku mne.

Keďže som nechcela a ani neplánujem skočiť na psychiatrii som jej odpovedala: „Až priveľmi, a ak ste zo mňa prišli vymámiť meno, tak sa volám Nancy“

Ona sa len usmiala a odišla. Vďaka bohu!! Som myslela, že už ani neodíde. Ako som tam tak sedela podišla ku mne Beth.

„No čo. Ako vidím zase robíš nervy doktorom“ zasmiala sa.

„Tak to by som nebola ja! Give me five“ povedala som si a buchli sme si rukami. Toto tak milujem, pomyslela som si a v duchu sa zasmiala. No zo zamyslenia ma prerušil, kto iný než ten otravný doktor.

„Tak slečna Nancy a slečna Beth, podpíšete mi nejaké papiere a môžete ísť“ oznámil a videla som na jeho tvári aký je vďační bohu, že už konečne odídem.

„Ja nie som Nancy“ zavrčala som na neho. „Som Alžbeta II.“

„Dobre aj Lady Gaga mne to je jedno, poďte za mnou a potom už odídete. Hneď som vstala a s Beth sme kráčali za ním.

Konečne sme dorazili na mieste, kde nám dal do ruky nejaké papiere a pero. Rýchlo som to prebehla očami a podpísala som to. No nestalo sa tak, ako hovoril. Neodišli sme.

Podišiel ku nám policajt a začal sa pýtať otázky tipu: Ako sa to stalo? Ako sa to stalo atď.

Keď sme ako slušne vychované dievčatká svojich rodičov odpovedali pustili nás.

„ Oh my god! Že sme aj odišli“ prehovorila Beth. Len som sa zasmiala a pokračovali sme po ceste ku Markovmu domu. Už sme neboli ani tak ďaleko. Zrazu sme si všimli skupinku chalanov, možno nejaký piati – šiesti. Mohli mať tak 17-20 rokov.

Začali po nás pískať a vykrikovať. Zrazu sa jeden s nich začal približovať k Beth.

„Ahoj zlatko“ nahodil niečo ako zvodný pohľad a pokračoval. „ Dáš mi tvoje telefónne číslo? Môžeme niekedy pokecať“ dohovoril a žmurkol na ňu.

Beth sa len kyslo zatvárila a odpovedala. „Nie netreba. Nemám záujem“ fľochla mu do xichtu a chcela odísť. No on ju chytil za ruku a pritiahol bližšie. No ako správna Beth, využila svoju samo obranu a najprv mu vytočila ruku a potom ho kopla medzi nohy. Začali sme sa smiať dokým on sa zvíjal v bolestiach.

„Give me five“ zakričali sme obidve naraz. Tleskli sme si a ďalší nával smiechu. Tí chalani len čudne zazerali tak sme sa rozhodli, že by sme mohli odísť. Nemala som námietky.

Z diaľky sme už počuli ako tí chalani hovoria niečo v tom zmysle ako „Frank, tá ti teda dala“ a začali sa smiať. Pokrútila som hlavou a už sme pokračovali v ceste.

Keď bolo maximálne ticho a mala som pocit, že Beth ani pri mne neni som sa spýtala. „Beth?“

„Hm?“ Hm?? To je všetko na čo sa zmohne? No milé od nej. Fakt.

„Mám sa chuť poriadne opiť“

„No tak to teda aj ja“ Konečne! Ona nepovedala Hm! To je rekord.

„No pohni si už sme tu“ povedala som keď už od tej chôdze na 12 centimetrových podpätkoch začala spomaľovať. Podoprela som ju rukami a išli sme po tých blbých schodoch.

„Hm“ zase to jej Hm... To tak neznášam. Mám chuť za to vradiť!
Vošli sme dnu a zábava bola v plnom prúde. Beth razom ožila a už sa vrhla ku baru a ako som ju pozorovala tak si naliala Absinthu. Však ako inak. Jej obľúbený.

„Violett“ niekto sa ozval spoza mňa a už som sa ocitla v medveďom objatí. Podľa vône som usúdila, že je to  ........
Baby ! Zachvíľku sa tu už objavia aj chalani :) Dúfam, že sa už tešíte....a dúfam, že vás to trošku aj baví :) Ďalšia časť zajtra....do 20:00 je tu určite :)