2.časť
. Nič. Až po pätnástich minútach som ju objavila ako sa rozplýva nad jednou kabelkou, ktorá ani nechcem vedieť koľko stojí. „Beth. Poď musíme ísť.“ Povedala som jej a odtiahla ju odtiaľ.
„Veď ma počkaj, už idem.“ Odpovedala mi.
„Takže. O koľkej máme prísť na tú party?“ spýtala som sa a dúfala, že to bude až okolo 8 p.m. lebo inak sa nestihneme ani pripraviť. Osprchovať sa, vyžehliť si vlasy, naniesť make-up, špirálu, obliecť sa, pohľadať vhodné doplnky, kúpiť aspoň nejakú tu fľašu. Po tomto sa mi nikde nechcelo ani ísť.
Zo zamyslenia ma odtrhla až Beth, ktorá mi odpovedala na otázku.
„No, o 8:30 p.m. máme prísť pred tú novú kaviareň, a odtiaľ nás odvezie Josh do Markovho domu“. Josh bol Markov strýko, síce neviem prečo práve on nás ide odviezť ale hlavné je, že nemusíme ísť päť kilometrov peši. Prišli sme pred náš dom, odomkla som, topánky odhodila kdesi do kúta a od vešala sa od tašiek. Beth spravila to isté.
„Nan, čo ideme robiť? Ešte máme 5 hodín času.“ Spýtala sa Beth a začala sa prehrabávať rôznymi albulmi od rôznych interpretov. Zrazu niečo strčila do veže, a začala hrať rýchla hudba, ani neviem od koho a ani si nespomínam žeby som niečo také mala. :D
„Ja viem! Ideme si vystreliť zo susedov oká?“ odpovedala som jej na otázku a premýšľala ako by sme si z nich mohli urobiť srandu. Zrazu mi to došlo.
„Napíšeme im nejaký list....ale len pani Craverovej lebo jej muž je v práci...ale to nevadí.. čo tam napíšeme?“ Vytiahla som papier a pero. Hodila som to na písací stôl a sadla si na stoličku. Beth si zobrala z vedľajšej izby druhú stoličku a prisadla si. Zrazu začala niečo písať.
PREDVOLANIE
Milý, Vážený pytľom praštený občan, boli sme upozornení, že nie ste na tento svet súci, žiadnemu prospechu a svojím vzhľadom iba strašíte ľudskú spoločnosť.
Nikdy z Vás nič nebolo ani nebude. Preto Vás vyzývame, aby ste sa podľa zákona č. 13/8 a § 183 zo dňa 24.10. 2012 zbierky, dostavili behom piatich dní od doručenia tohto listu do štátneho krematória v Ostrave za účelom spálenia Vašej nemožnej postavy.
Hláste sa pri peci č. 23 a prineste si so sebou jeden meter dreva a päť litrov benzínu a tiež dávku za úradný výkon v hodnote 3 fliaš Absinthu a 100€. Vzhľadom na to, že máte v sebe veľmi veľa tuku (ani sa nečudujeme, keď toľko zožeriete) prineste si so sebou veľký hrniec na uskladnenie vašich vnútorností. Alkohol musíte prestať užívať aby ste pri spaľovaní neurobili explóziu. Ďalej Vás upozorňujeme, že vpred spaľovaním si musíte umyť nohy. V opačnom prípade bude spaľovanie drahšie.
Nakoniec malé upozornenie!!!
Pretože máme na sklade málo urien na popol, prineste si so sebou najekú nádobu! Úmrtné oznámenia si dajte natlačiť vopred.
S pozdravom zostávajú pracovníci štátnej márnice a krematória v Ostrave.
S úžasom som sa na ňu pozerala a vyvaľovala oči na to, ako sa tam podpísala. „Beth... ty si geniálna! To ti ako napadla takáto blbosť?“ spýtala som sa a dostavil sa môj najlepší priateľ. Výbuch smiechu. „Ale smeješ sa! Takže je to smiešna blbosť. A to je rozdiel“ Oboznámila ma Beth a začala sa smiať so mnou. „No dobre teda. Počkaj ma. Alebo poď so mnou. Idem do kuchyne pre obálku a hodíme im to do schránky. Či ?“ Beth prikývla a zbehli sme do kuchyne kde som zobrala obálku. Vybehli sme opäť do mojej izby a dali list do obálky. Zbehli sme zase dole schodmi, vybehli sme von a obzreli sme sa, či niekto nejde. Podišli sme ku schránke a vhodili list do nej.
„Nan, Poď. Niekto nás uvidí“ zavolala na mňa, keď som tam stála ako soľný stĺp.
„Už idem“ rozbehla som sa za ňou. Vyzula som sa a bežala za ňou, vbehla som do mojej izby a tam čo nevidím. Beth rozvalená na MOJEJ posteli! :D „Beth... dievča nezvykaj si rozvaľovať sa na mojej posteli!“ upozornil som Beth a ta sa začala smiať. Pozerala som na ňu pohľadom 'VAS HAPPENIN' a Beth sa ešte viac rozosmiala. Nechala som ju tam a šla som do kúpeľne pre rôzne tiene, špirály, make-up-y a podobne blbosti. Prišla som do izby a veci položila na posteľ. Zobrala som si notebook na kolená a prihlásila sa na twitter a na facebook.
„Beth.. už by sme sa mohli aj začať chytať“ povedala som jej, keď už som sa nudila. „Za 1 a pol tam máme byť a my sme ešte neni ani učesané“
Beth sa zdvihla a podišla ku mne.
„Otoč sa mi chrbtom“ rozkázala mi, tak som ju radšej poslúchla. Otočila som sa, ona zobrala hrebeň a zapla žehličku. Chvíľku som len tak sedela a čakala kedy sa zohreje žehlička. Keď už svietila na zeleno, Beth ju zobrala a začala mi žehli vlasy. Po chvíľke žehlenia sa presunula na moju tvár. Dala mi špirálu, šedé tiene a jemný make-up...
Tak, a je tu druhá časť :) Dúfammmmmm, že sa bude páčiť :) A KOMENTUJEE :)
Beth
