12.časť
:) *Sue*
Akurát keď som si sadala zazvonilo.
„Hej, myšiak Stewart vyzeráš ako po výbuchu atómovky“ škerila sa na mňa z druhej lavice triedna krava (prepášte za výraz) Emily White. Volala ma Tak kvôli môjmu priezvisku. Ale tak človek si nevyberá priezviská!
„Hej Pani Biela drž hubu!“ sykla som sa a ta sa ofučaná otočila. Ha! 1:0 pre mňa :DDDD
„Tak detičky moje, mali sme domácu úlohu?“ spýtala sa nás tá ”rozpučená žaba“ dejepisárka. Niekedy sa na tejto škole cítim ako v osobitke. Po škole som vyšla z budovy a šla som za školu a postavila som sa ku logu školy Walworth Academy a vytiahla si krabičku mojich obľúbených cigariet Treasurer Slims Luxury Black. Po asi štyroch minútach prišla za mnou Beth a bez slova ma nasledovala.
„Čo si akási tichá? Inokedy sa ti ústa nezavrú a dnes si ticho“
"Nemám svoj deň“ mykla plecom.
„Ale ráno si mala“
„No, áno dokým ma Aaron nevytočil“
„Ale Beth kašli na ňho aj do mňa Emily rýpala“ objala som ju
„No, čo už..“ Odhodili sme vyfajčené cigarety, odlepili sa od steny a šli sme domov. Pri kaviarni sme sa zase rozlúčili a každá išla svojím smerom. Prišla som domov a bolo 14:58... To hádam stihnem. Odhodila som tašku a šla som do sprchy. Dala som si rýchlu sprchu, namaľovala som sa, vlasy som si zopla do konského chvosta a nastala zas tá istá dilema. Čo si oblečiem. Nakoniec som vybrala šedé rifle, rúžovo-biele tielko na to čierny svetrík, rúžové hodinky na ruku, okolo krku čiernu šatku, na krk náhrdelník od sestry a rúžové nike botasky. Zobrala som si ešte Puma tašku cez plece, hodila som tam slúchadlá, peňaženku, kľúče, mobil a vyšla som zo svojej izby. Keď som sa na chodbe obúvala tak akurát zaštrngotali kľúče vo dverách a do domu vošla mama ovešaná taškami.
„Och, ahoj Nan pomôžeš mi prosím?“ spýtala sa ma mama s nádejou v očiach.
„Jasné, ukáž“ zobrala som pár tašiek a bežala do kuchyne ich položiť.
„Ozaj, idem von a nejde mi bus do Londýna nemohla by si ma zviesť prosííím“ prosebne som sa pozrela na mamu a nahodila psie oči.
„No že si to ty“ zobrala z poličky kľúče od auta a vyšla von.
„Nasadaj“ povedala a ja som ako poslušná dcérka nasadla. Pozrela som sa na hodiny a tie ukazovali 15:35. Ups. Asi budem meškať. Louis ma zabije. No čo už :D
„Mami? Mohla by si trošku dupnúť na plyn? Meškám“ prosila som mamu.
„No čo už s tebou.“ Zrazu som už len cítila ako sme zrýchlili. V Londýne sme boli o 16:08 a keď som už vystupovala z auta....
