11.časť
Prosíím, prosííím prosííím vyjadrite sáá :) *Sue*
Na druhý deň..
Na druhý deň som vstávala o 6:30. Ako vždy v posteli som sedela ešte do trištvrte a čumela do blba. Potom som radšej „letela“ do kúpeľne, pretože vždy mi ju obsadí Laura obsadí. Dala som si rýchlu sprchu, ale, že fakt rýchlu, vlasy som si dala do konského chvosta a špirálu. A teraz každodenná otázka: „Čo si oblečiem?“ Nakoniec som si vybrala tričko s dlhým rukávom s potlačou, na to mikina adidas, šedé rifle, tašku adidas s knihami a na hlavu šiltovku. Áno, idem do školy. ZASE! ZASE, pondelok. Zišla som dole po schodoch do kuchyne kde už boli všetci za stolom.
„Dobré ráno, čo si dáš na raňajky?“ pozdravila ma mama, ktorá robila lievance.
„Dobré, to čo vy“ usmiala som sa.
„Okej, za 3 minútky to bude hotové“ odvetila s úsmevom a začala robiť ďalšie. Po nejakých 5 minútach začala všetko klásť na stôl. Džem, čokoládu, šľahačku, lievance, džús a podobné.
„Dobrú chuť“ poprial nám Josh. Josh je môj nevlastný otec. Môj biologický otec zomrel pri autonehode keď išiel na služobnú cestu do Paríža.
„Aj Vám“ ozvala sa Laura. Keď som dojedla, obula som si Adidas botasky a šla som smerom ku kaviarni. Tam ma už čakala Beth.
„Hi Darling“ prišla som za ňou a objala ju.
„Hi Sunshine“ objatie mi opätovala.
„Aké máme dneska vlastne hodiny?“ opýtala som sa kráčajúc vedľa Beth.
„Len som si nahádzala knihy do tašky nemala som čas, takže ani neviem aké máme hodiny“ dopovedala som a zasmiala som sa.
„Prvá je samizda Fyzika, potom španielčina, a voľná hodina, matika a posledná Biola nám odpadáva.
„No zbohom. Čo som komu urobila?!“ opýtala som sa a zdvihla hlavu dohora. Neskôr som sa tvári zacítila niečo mokré.
„Beth? Buď my osr*l vták, alebo prší“ zamračila som sa.
„Ty si koza. Však popŕcha“ spustila záchvat smiechu. Po 15 minútovej ceste sme dorazili pred školu a posledný krát sa objali, pretože ona mala triedu v novej budove.
„Pôjdeš von po škole?“ spýtala sa ma Beth.
„Sorry, ale nemôžem, idem s Louisom“
„Čo ??? a to si mi kedy akože chcela povedať ? Si ty mi, ale za kamarátka“
„Prepáč, akosi mi to vyfučalo z hlavy.“ Zakývala som jej a odkráčala smerom do triedy. Akurát keď som si sadala zazvonilo....
